Marakéš. Najfascinujúcejšie námestie sveta

Autor: Od pólu k pólu | 21.9.2015 o 10:16 | Karma článku: 10,83 | Prečítané:  4056x

Marocký Marakéš patrí k najfascinujúcejším miestam severnej Afriky. Nie len vďaka svojej polohe neďaleko hôr Vysokého Atlasu či kvôli atmosfére pohodového miesta, ale najmä vďaka námestiu Jemma el-Fna. Zosobňuje marockú dušu...

Marakéš nikdy nebol a nikdy nebude obyčajným mestom. Hrdo nosí prívlastok „kráľovské“, to pretože tu v priebehu storočí sídlila kráľovská dynastia, ktorá po sebe zanechala nádherné stavby tiahnúce sa na pomedzí starej mediny a nového mesta. Kým vo svete sa hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma, v Marakéši sa všetky kľukatia tak, aby skončili na námestí Jamma el-Fna. Je presne tým miestom, ktoré neprestanú fascinovať svojho návštevníka. Ráno sa zavčasu prebudí, pretože ním kráčajú ľudia na prvú dennú modlitbu do malých mešít utopených v zástavbe mesta, ale aj do mešity Koutobia, ktorá je najväčším marakéšskym svätostánkom. Jej niekoľko desiatok metrov vysoký hranatý minaret vidno zovšadiaľ a žiadna budova nesmie prekonať jej výšku. Tak hovorí tradícia, ale ani dnes po toľkých rokoch odkedy sa z jej minaretu ozýva hlas muezzína sa toto nariadenie neporušilo.

Kaviarne a čajovne priliehajúce k námestiu sa zaplnia a na malých okrúhlych stoloch pristáva káva zmiešaná s mliekom ako ju tu najčastejšie pijú a chutný, presladený mätový čaj s namočenou zelenou vetvičkou. Ľudia sa zhovárajú, posedávajú a stíhajú sledovať život pred sebou. To už prišli na svoje miesta ženy, ktoré pod slnečníkmi maľujú henou na ruky orientálne vzory, krotitelia hadov prvý krát fúknu do svojich píšťaliek, rozprávači príbehov začnú okolo seba zbierať dav, zubár vykladá na stolík protézy a chlap s opicami ich stráži, aby sa mu niekde nezatúlali. Medzi nich sa primiešajú ženy so zahalenými vlasmi, dlhými, splývajúcimi kaftanmi, muži s vráskami na čele a deti tlačiace kovové vozíky smerom k bazáru. Kovový cinkot pohárikov dá vedieť, že čoskoro sa na scéne objaví predavač vody v tradičnom červenom odeve s farebným klobúkom. Kedysi naozaj roznášali v kožených mechoch vodu medzi obchodníkmi, ale dnes tvoria skôr kulisu pre fotoaparáty turistov.

Roh námestia zabrali predavači pomarančového džúsu. Ten vytláčajú priamo z pomarančov pred Vašimi očami a každý kto ho raz ochutnal, bude túžiť napiť sa znovu. Marocké slnko dokáže divy a preto sú neuveriteľne chutné. Snažia sa upútať pozornosť okoloidúceho zvolávaním, bubnovaním či dokonca spevom a nesmierne sa potešia ak si vyberiete práve ich stánok. Predavači sú medzi sebou priatelia, ale panuje tu rivalita a boj o zákazníka. Za nimi začína ulica vedúca stále hlbšie a hlbšie do starého mesta. Spočiatku je široká a v obchodíkoch badať suveníry, ale akonáhle sa zavŕta ďalej do mediny tovar sa mení. Objavia sa precízne vytepané kanvice s malými typickými pohárikmi tyrkysovej, fialovej, červenej či zelenej farby. Obchodník vedľa ponúka šatky, šaty a papuče, aké často nosia na nohách marockí muži. Aj oni hrajú pastelovými farbami. Časti starej mediny sú roztriedené ako oddelenia v supermarkete. Tieto dve uličky patria kováčom, ďalšie ponúkajú bielizeň, orientálne koreniny, čaje, sladkosti, ale nie je problém stretnúť aj mäsiarov vedľa ktorých visia železné háky s neforemnými kusmi mäsa či kozími hlavami. Život tu plynie inak, než vonku na námestí či v novom meste. Tu nemajú prednosť autá, ale vozíky preplnené tovarom a ľudia sa objavujú a zase strácajú v uličkách ako tiene. Väčšina obchodníkov posedáva vonku pred svojimi výlohami a čakajú kým sa niekto pristaví. V ruke im nesmie chýbať čaj alebo káva a keď sa im minie, objaví sa mladý chlapec s kovovou táckou, ktorý im prázdny pohár vymení za plný. Spleť uličiek sa vymotá do malého námestia, ale aj to sa počas dňa premenilo na trhovisko. Večer po ňom zostane len ticho a kopec rozhádzaných škatúľ a smetí.

Pri potulkách mestom sa oplatí nechať sa unášať atmosférou. Netreba mapu, ani nič podobné pretože Marakéš je plný zaujímavostí. Vysoké hradby aj dnes obkolesujú mesto a v niektorých častiach sú stále krásne zachovalé. K zaujímavým pamiatkam patria hrobky dynastie Sádovcov, ktorí zveľaďovali „Červenú perlu“ ako sa zvykne Marakéš niekedy prezývať. Ich okázalé hrobky z carrarského mramoru pôsobia ako z iného sveta, hoci detaily akými ich vyzdobili patria oboma nohami sem do Orientu. Neďaleko bývalej židovskej štvrte mellah leží palác Bahia, ktorý vezír Ba Ahmed pomenoval po svojej najmilšej žene. Vďaka svojim interiérom dokonca pripomína andalúzsku Alhambru.

Námestie Jamma el-Fna sa na príchod večera pripravuje po svojom. Jeho stredná časť vtedy pripomína mravenisko, pretože desiatky ľudí začnú rozkladať reštauráciu. Malé stánky, podobné si ako vajce vajcu, vyrastú vedľa seba a netrvá dlho kým sa z ich grilov dvíha dym a vôňa grilovaného mäsa. Stoja tu desiatky stánkov a pred každým sa stretáva asi tucet ľudí. Dostať tu asi všetko. Od tradičnej polievky haríry cez malé grilované, pikantné klobásky, kuracie šašlíky až po misky s varenými slimákmi. Nielen táto časť námestia praská vo švíkoch. Rozprávači príbehov hlasno gestikulujú rukami, menia intonáciu hlasu tak, aby do deju vtiahli aj tých čo nerozumejú. V dave ľudí sa už dvaja mladíci pripravujú na boxerský zápas, vedľa majú niektorí v rukách udice a snažia sa na diaľku niekoľkých metrov preniesť úzky krúžok cez hrdlo fľaše. Len krotitelia hadov stále hrajú svoju pieseň. Ich pomocníci nosia hadov na rukách a ak sa niekto priblíži už aj si ho nájde položeného na krku. Samozrejme zapýtajú si za to peniaze, pretože turista sa rád odfotí s hadom omotaným okolo seba. Na zem si posadalo aj niekoľko starčekov a predávajú rôzne bylinky, maste, koreniny, sušené listy, ale aj také zaujímavosti ako vypchaté jašterice či korytnačie panciere. Oplatí sa vyjsť na terasu niektorého z podnikov nad námestím. Človek tak po celom dni môže hľadieť na miesto žijúce vlastným životom. Bubnovanie, spev, orientálny tanec, hluk, výkriky, hudba, dym vznášajúci sa z podnikov, vôňa grilovaných jedál a svetlá námestia sa navždy zapíšu do pamäti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?