Oranžové nafúknuté mŕtvoly v špinavom Dunaji alebo Trans Danube Swim

Autor: Od pólu k pólu | 29.9.2014 o 14:07 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1535x

Vyše 90% ľudí s ktorými som pri príprave akcie prišiel do kontaktu bolo v údive. Veľa mi povedalo, že sa im v Dunaji utopil kamarát, známy... Nikdy by do toho nešli! Rovnaké percento bolo presvedčených o tom, že Dunaj je špinavý a to je ďalší dôvod sa tejto rieky nedotknúť. Dunaj si dnešní Bratislavčania buď nevšímajú, alebo sa ho boja. To je fakt.

Túto sobotu však bolo nábrežie pri PKO plné športovcov. Nikto neveril, že sa nájde toľko ľudí, čo sa odhodlajú preplávať Dunaj zo severného brehu na breh južný. Urobiť čosi nepredstaviteľné! Porušiť jedno veľké tabu! Tých ľudí bolo 10x viac než sme predpokladali. Prišli sa s nimi rozlúčiť rodiny, dávali sa krížiky na čelo. Oblečení v triatlonistických neoprénoch či otužilci dokonca iba v plavkách stáli v polkruhu na jesennom nábreží pred zdemolovaným PKO (park kultúry a oddychu, kde som ja videl svoj prvý koncert Ventil RG a mal tanečnú). Rozbité cesty aj budovy, smutný pohľad. No v očiach športovcov je odhodlanie. Mnohí ako ja si navliekajú neoprén po prvý raz. Najprv naruby, pasujem sa s tým. Išiel by som rád nahý, no chcem ísť príkladom pre ostatných, nechcem aby niekto túto vec podcenil, dostal neskôr krč a splnili sa predpovede. Keby sa stalo čosi zlé všetci by vedeli, že k tomu muselo dôjsť. Veď všetci vedia, že Dunaj je zabiják.

Po krátkom príhovore a inštruktáži mi Kika pošepkala do ucha: „Hore po prúde čakajú veľké lode. Musíte ísť“ Klub ľadových medveďov sú neuveriteľne sympatickí ľudia a vysekali nám prístup k rieke, vyzametali schody a je to proste luxus. Vstupujeme do vody, čakáme na tých čo zbiehajú dole a potom spoločne vyrážame. Hurrrááá zaznie ako v ruskom filme a Dunaj sa zafarbí na oranžovo. Vstupenkou je totiž čapica vo farbách BUBO loga s nápisom Trans Danube Swim. 3 záchranné člny s profesionálnymi záchranármi idú vedľa nás. Skifári z SVK taktiež sledujú celý „pelotón“ Neponechali sme nič na náhodu a bezpečnosť sme radšej znásobili. A teraz plávame a tešíme sa ako deti. Ten pocit je úžasný. Neznášam studenú vodu no adrenalínu je tak veľa, že zimu necítim a iba sa smejeme. Plávam so synom a dcérou. Plávavam s nimi v Dunaji od mala a sú to lepší plavci než ja. No aj tak mám zodpovednosť. Raz keď som plával v Dunaji kraul smerom k bójke som počul krik, to na mňa volal brat. Raketa  - tá rýchlo loď - si to šinula rovno na mňa a samého v Dunaji ma kapitán rozhodne nemohol vidieť. Skoro ma rozsekala.

Krížom sa teda tak ľahko plávať nedá. O plavbe viem z rozhovorov starých ľudí, lebo kedysi premávka nebola taká silná. Plus ja som raz Dunaj preplával. Práve som sa priženil do rodiny kde dedo zakladal prvý slovenský veslársky klub. A môj čerstvý svokor  zavelil „Ľubo ideme plávať cez Dunaj“ Nemohol som vtedy povedať nie. Doteraz neviem či sa ma chcel zbaviť, alebo to bol taký rodinný iniciačný rituál. No viem, že to bola riadna makačka, preplávať to tak rýchlo, aby nás „nechytila“ žiadna loď. To však bolo dávno, už pred 15 rokmi. A odvtedy sa lodná doprava znásobila. Teraz máme Dunaj zastavený. Všetky lode z vrchu aj zospodu stoja kvôli nám. Iba voda plynie, duní Dunaj a vlna za vlnou sa valí. Čistá neskrotná príroda v centre mesta. Poklad.

Maťo má neoprén na sebe po prvý raz a po styku so studenou vodou sa začína dusiť. Plávajte na pol dychu znela rada v úvode, no Maťo má teraz štvrť dychu a je šedivý. Eva, ktorú pozná z expedície do Kašmíru ho povzbudí a Maťo sa začne usmievať. Panuje tu neuveriteľne družná atmosféra, je to radosť, číro číra radosť. Obzerám sa dookola, nachádzame sa v strede Dunaja. Oboplávali sme tretiu hrádzu, „karfioly“, ktoré nás chvíľu nechceli do prúdnice pustiť sme nechali za sebou a teraz to už ide ako po masle. Nechávame sa unášať, výskame ako malé deti, voniame Dunaj, náš Dunaj. Neviete si predstaviť ako krásne ta rieka vonia.  V strede vonia podľa mňa úplne inak než na kraji. Pijeme tú vodu, je sladká. Nikoho z týchto plavcov nepresvedčíte, že Dunaj je špinavý. Budú hovoriť, že Dunaj je úžasný, že tá jeho majestátna sila je hodná obdivu, a možno ho mať rád.  Posledné mesiace je hladina Dunaja vysoká, v prúde plávajú obrovské stromy. No teraz je cesta voľná. Zaberáme, nechávame sa unášať a keď sme už blízko druhého brehu vidíme rýchlosť prúdu. Až teraz pri tom ako breh rýchlo ubieha vidíme v čom to plávame a akou rýchlosťou. Najstarší účastník plávania mal cez 75 rokov, najmladšia moja dcéra mala 13 rokov. V tejto plavbe nešlo o fyzický výkon. Psychický výkon to však bol značný.

Najlepšie to vyjadril jeden pán, ktorý prišiel za mnou v cieli. „Vždy som sa Dunaja veľmi bál. Teraz som túto fóbiu vďaka Vám pán Fellner prekonal a vidím Dunaj z úplne inej perspektívy. Cítim sa vynikajúco“. Ešte to chce veľa času a námahy, aby sme zmenili pohľad väčšiny Bratislavčanov. Naši starí rodičia sa v Dunaji kúpali bežne. Aké krásne by to bolo, keby sa tie časy vrátili. Aké krásne by to bolo mať okolo Dunaja parky, osvetlené chodníčky bez jám či hrboľov kde si vytknete večer nohu. Aké krásne by to bolo kúpať sa opäť na Lide. Aké krásne by to bolo mať opäť Dunaj pre seba a byť na túto rieku hrdí. 75 ročný športovec je veslárom ktorý s Dunajom žije od mala a celoročne sa v ňom kúpe, aj v decembri. On hovorí, že táto akcia je úplne prvou v histórii. Prvý raz v histórii sa takto masovo pláva krížom. A podľa neho nejde iba o Bratislavu ale je to prvé plávanie krížom na celom jeho toku.

Keď to je pravda, tak je to celkom slušný výkon na ktorý môže byť Bratislava riadne hrdá. Musím Vám povedať, že všetci tí plavci boli skvelí. Podporovali sa navzájom, dlho som takú spolupatričnosť v Bratislave nevidel. Práve toto bol pre mňa ten najväčší zážitok. Z tohto pramení aj môj najlepší pocit z celej akcie. Prišlo veľa novinárov, ktorí nás naďalej nazývajú bláznami a dobrodruhmi. „Dunaj je jediné čo nám môžu Parížania a Londýnčania závidieť“ hovorím. „Omočil som sa v Amazonke, Kongu, Mekongu či Induse, no Dunaj je pre mňa najkrajšou riekou sveta.“ A myslím to vážne.

Idea preplávať Dunaj vznikla na Severnom Póle. Na stránke www.odpolukpolu.sk je napísané: „Chceme zbúrať ďalšie klišé. Dokázať že sa to dá.“ No a tu je dôkaz! Na danom cestovateľskom festivale búrame mnohé klišé. Pravdy, ktoré sú zrejmé staviame z hlavy na nohy. Tvrdím napríklad, že ebolou sa žiadny rozumný cestovateľ nemôže nakaziť. Že zahalené moslimské ženy sú šťastné. Hľadám skutočne scestovaných Slovákov, aby sme mohli spoločne viesť diskusiu do hĺbky a nekĺzali po povrchu priemernosti.  Pridajte sa!Zvolil som si dátum 27.9. čo je svetový deň turizmu. Presne v tento deň sme pred 6 rokmi otvorili nové Cestovateľské centrum na Dunajskej ulici a teraz sme preplávali krížom cez Dunaj. Ten dátum nám prináša šťastie.

Ešte týždeň som na Slovensku a rád s Vami podiskutujem na akúkoľvek cestovateľskú tému. Napíšte ju pokojne do diskusie k tomuto článku. 5.10. odlietam za ďalším dobrodružstvom na expedíciu Afganistan – Pakistan – Kirgizsko. Opäť „bláznivá“ akcia, ktorá by mohla cestovateľských fajnšmekrov zaujať.  Ďakujem všetkým kto pri  Trans Danube Swim pomohli. Sami plávať krížom cez Dunaj neskúšajte. Raketa či Twin City liner sú ukrutne rýchle a samých Vás v Dunaji nie je vidieť. Riadny intenzívny zážitok zverte do rúk profesionálom.  Ďakujem

 Ľubo Fellner

www.odpolukpolu.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?