Zvieratá a ľudia. V čom sme si podobní?

Autor: Od pólu k pólu | 25.9.2014 o 17:08 | (upravené 25.9.2014 o 18:40) Karma článku: 4,93 | Prečítané:  819x

Sprevádzam Afriku a do tohto kúta sveta som zamilovaný. Začalo to mojou posadnutosťou zvieratami. Africká fauna je pre mnohých z nás atraktívna, každý chce vidieť slona, leva či žirafu. Keď som sa ako chlapec u starých rodičov začítal do cestopisov pánov Zikmunda a Hanzelku, pridali sa aj ďalšie aspekty. A práve v  Afrike sa mi skĺbili tieto dva faktory.

S ľuďmi sa stretávame celý život a sme nimi ovplyvňovaný. Ale aj keď si to neuvedomujeme, ovplyvňujú nás aj zvieratá žijúce v našej blízkosti. Určite ste si nejedenkrát povedali, ako sa majiteľ podobá na svojho psíka, alebo naopak. A nie sú od nás tak odlišné. Alebo my nie sme odlišný od nich? Kde sa končí a kde začína podobnosť a zviazanosť so zvieratami?

Každý kto má doma zviera a žije s ním dennodenne, nemôže si nevšimnúť jeho povahu a nálady. V tomto sme si veľmi podobní. Ak je to pes alebo mačka v domácnosti, vidíte kedy je urazený, nahnevaný, kedy má dobrú náladu, alebo Vám vyčíta, že ste nešli presne o šiestej ráno na pravidelnú prechádzku, aj keď vtedy práve pršalo, a on by bol prvý, čo by sa zberal domov. Vy ste ten, čo má zodpovednosť a je na Vás aby ste dodržiavali všetky pravidlá. Nič Vám nebude odpustené.

Keď toto poznáte, je o to zaujímavejšie pozorovať správanie sa zvierat divých. Nie je to až tak odlišné od tých domácich, ale pohľad na ne vo voľnej prírode, kam skutočne patria, je iný. Na mňa zatiaľ doteraz najviac zapôsobilo stretnutie s horskými gorilami. Po stredne náročnom, asi hodinovom, treku v horskom lese Rwandy, sme prišli k rodine týchto našich príbuzných. Najprv sme mali možnosť sledovať jedného mladého samca (cca 170kg), ktorý sa s nami „hral“. Behal okolo nás, zjavne sme mu neprekážali, skôr nás mal ako ranné rozptýlenie. Okolo neho sme sa dostali k samiciam s mladými. Tie ešte vtedy boli zalezené v húštine. Pri chodníku bol v bambusovom poraste zalezený dominantný, striebrochrbtý samec a kŕmil sa mladými výhonkami. Nemali sme vtedy možnosť dodržať 7 metrovú bezpečnostnú vzdialenosť a stáli sme od neho asi 1,5m. Ako sme tam stáli, jeden vedľa druhého, tento samec sa nám každému po rade pozrel do očí. Prvýkrát v živote som mal pocit, ktorý sa nedá vyjadriť inak ako známym „hlboko mi pozrel do duše“. 210 kilogramov živej váhy, v absolútnom pokoji. Tento pocit sme mali všetci. Vtedy som si uvedomil, ako blízko má nakoniec človek k zvieraťu, a tým nemyslím vzdialenosť v metroch. Nikdy na tento pocit nezabudnem a veľmi si ho vážim.

U každého zvieraťa si dokážete všimnúť bežné ľudské vlastnosti. Sedíte v aute na safari uprostred krátera Ngorongoro a vedľa auta sa v tieni vyvaľuje skupina levov. Hľadajú tieň, ale toho je tu na dne krátera málo. Tak využijú naše džípy. Vidíte tu hierarchiu, ako nadradené samce (tým nechcem nič naznačiť) si vyberú najlepšie miesta, ako sa im mláďatá a samice zaliečajú, aby im kúsok tieňa uvoľnili. Mladé levy sú ako malé deti. Dobiedzajú do každého, starého či mladého, a vedia, že im to prejde. Dominantného samca ťahajú za chvost, hryzú do uší. Presne ako si to aj my od malých detí necháme...  Veľmi podobné sú v tomto opice, ktoré sú nám najbližšie. Vidíte tu rovnaké vzťahy a v podstate aj rovnaké reakcie. Nezbedníci sú napomínaní, karhaní a trestaní. Tí, čo sú „dobrí“, sú naopak pritúlení a chránení pred tými živšími. Spravodlivosť, alebo nespravodlivosť? Nie, toto je úplne prirodzené.

Nemusíte byť žiadny etológ (zvierací psychológ), aby ste tieto veci videli a chápali. Stačí sa na chvíľu zastaviť, na safari sa neponáhľať a sledovať čo zvieratá predvedú, treba si všímať podobnosť s našim správaním. Nemusíte sa cítiť urazení pri porovnávaní so zvieratami. Napríklad hyena je absolútne vzorný rodič a podieľa sa na spoločnej výchove mláďat, na spoločnom love a ochrane svojej skupiny. Neviem, kde sa vzal výraz hyenyzmus. Určite nie od hyen a ich správania. Nabudúce si spomeňte na toto úžasné zviera, keď budete o hyenizme počuť. Vzorní jedinci v usporiadanej a pevne držanej spoločnosti. U hyen je to navyše „žena“, alfa samica, ktorá skupinu riadi.

Takisto ako aj v našej spoločnosti, nájdete aj medzi zvieratami samotárske typy. Známe sú staré slonie samce, dôchodcovia, ktorí sa už nechcú obťažovať prízemnými, každodennými starosťami. Chodia si krajinou a vychutnávajú si samotu. Celý život strávili v nejakej spoločnosti. Najprv v rodnej skupine s matkou a tetami. Po dosiahnutí puberty mladý samec „vyletí“ z hniezda a pridá sa k staršiemu samcovi, aby sa od neho naučil všetko, čo sloní samec potrebuje vedieť. Keď dospeje a jeho učiteľ uhynie, on sa stáva učiteľom, má právo sa páriť a kruh sa uzatvára. Samotár vôbec nieje nešťastný jedinec, ale je to prirodzený vývoj u slonov.

Vo svete zvierat je mnoho paralel k nášmu svetu, aj keď my sme ho posunuli trošku inde našim myslením, tým, že si dokážeme vyrobiť či už jednoduché, alebo zložité pomôcky. Podstata však ostáva tá istá. Nie každý so mnou musí súhlasiť. Ale pozrite sa ešte raz na svojho urazeného, alebo práve naopak extrémne potešeného psíka. Všimnite si, ako a kedy k Vám príde Vaša mačka, ako Vám dá najavo svoje aktuálne rozpoloženie. Kedy ju prestane baviť ležať Vám na kolenách a nechať sa hladkať. Všetky tieto prejavy sa dajú pozorovať medzi nimi a aj medzi nami. Zvieratá ešte na viac majú jednu vynikajúcu vlastnosť. Neklamú. Aj keď vedia byť dobré podšívky a snažia sa ľsťou od Vás niečo vymámiť, nakoniec Vám s úsmevom na tej zvieracej tvári ukážu, že to bolo od nich iba šibalstvo. Ľudia nie vždy ukážu pravú tvár. Zvieratá dávajú najavo všetky city ako aj my. Či už to je nálada, alebo láska, ak to viete z ich reči tela vyčítať, nájdete v ich prejave ľudské alternatívy. V zásade sme si rovnakí a príroda nám tým dáva najavo naše puto k nej. Držme sa ho.

Text: Martin Karniš

www.odpolukpolu.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?